Samostatnosť dieťatka pri jedení
Tak ako sa vyvíja u detí motorika, chôdza, či reč, výnimkou nie je ani samostatnosť v jedení. Dieťatko sa veľmi rýchlo učí a už v útlom veku sa snaží napodobniť dospelých a vynechať z toho nechce ani obľúbenú činnosť - jedenie. Keď má asi 8 mesiacov, začína sa zapájať do procesu kŕmenia, naťahuje sa za jedlom, skúša si ho dávať do pusy. Čľapkanie v tanieri zrazu prináša obrovskú radosť, aj keď mamičke možno trošku vrások na čele. Netreba sa však obávať, čím skôr dieťaťu dovolíme jesť samému, tým skôr sa to naučí. Dieťaťu treba umožniť zobrať si jedlo do rúk, ohmatať ho a ochutnať, objavuje tak nové možnosti a rozvíja sa aj jeho jemná motorika. Tá trocha rozhádzaného jedla sa dá predsa s úsmevom zvládnuť!
AKO NA TO?
Keď spozorujeme, že dieťa by chcelo samo papať, najlepšou voľbou je umožniť mu to. Keď už dokáže samo sedieť, zadovážime si detskú jedálenskú stoličku, do ktorej dieťa môžme pripútať a zaistiť jeho bezpečnosť. Pod stoličku je vhodné umiestniť nepremokavú podložku, alebo umývateľný gumený obrus a dieťaťu navliecť podbradník, ideálne aj s rukávmi. Keď je dieťa takto "vybavené", prichádza na rad samotné papanie. Jedlo dáme do nerozbitnej umelej misky alebo tanierika, do rúčky umelú lyžičku vhodnej veľkosti a ide sa na to! Dieťaťu otvoríme svet skúmania konzistencie, chuti a teploty jedla.
NA ČO SI DAŤ POZOR?
Aj keď bude zo začiatku všade neporiadok, nevadí. Dieťaťko sa učí rýchlo a za krátky čas to bude oveľa lepšie. Treba si však stanoviť určité pravidlá a medze, ktoré sa nemôžu prekročiť. Len tak dieťa správne pochopí, čo sa od neho očakáva. Hádzanie lyžičky pod stôl akceptujte maximálne trikrát, viacnásobné padanie už nie je náhoda. Keď dieťa naznačí, že má dosť, rešpektujte to a nenúťte ho zjesť viac. Jedlo mu ponúknite neskôr.
Dieťa musí vedieť, že pri jedení sa nehrá, nepozerá televízor, nebehá okolo stola. Stolovanie je činnosť, ktorá má v harmonograme dňa svoje miesto, tak ako aj iné činnosti. Keď sa to dieťa naučí, bude samostatné, nebude mať problém zjesť akékoľvek jedlo a vytvorí si správne stravovacie návyky. A to si určite zo srdca želá každá dobrá mama ;-)
Kedy je ten správny čas na nočník?
Okrem zvládnutia prvých krôčikov a iných zručností, veľkým úspechom je pre dieťa nepochybne aj zbavenie sa plienok. Mnoho mamičiek skúša posadiť dieťa na nočník ešte pred dovŕšením prvého roku života. Pokiaľ dieťa na nočníku spokojne sedí, občas sa mu podarí doňho aj vyprázdniť. Deti mladšie ako 12 mesiacov však ešte nevedia samé ovládať vyprázdňovanie, preto by tento úspech mamičky mali považovať skôr za náhodu. Známky pripravenosti učenia na nočník sa objavujú približne vo veku 18 – 24 mesiacov, ale aj tak je to veľmi individuálne. Mnoho detí nie je pripravených ani po dovŕšení dvoch rokov. Nič však netreba robiť nasilu, sama určite zbadáte, kedy je vaše dieťatko zrelé na to, aby ste plienky zavesili na klinec. Skôr či neskôr sa to určite podarí.
AKO SPOZNÁM, ŽE JE DIEŤA PRIPRAVENÉ?
Na dieťatku si všímame najmä tieto signály:
- počas dňa vidíme, že má dlhšiu dobu suchú plienku, alebo sa po poobedňajšom spánku prebúdza suché
- pri vyprázdňovaní sa tvári inak, alebo sa skrýva
- vie rozoznať jednoduché pokyny a sleduje ostatných členov rodiny pri vykonávaní hygienických činností
- je mu nepríjemný pocit plnej plienky
- chce používať spodné prádlo a chodiť na nočník / záchod
Ak nebadáme ani jeden z týchto signálov, učenie na nočník ešte na nejaký čas odložíme. To isté platí aj vtedy, keď vidíme, že dieťa sa ešte s plienkou cíti dobre, na nočníku sa sedieť bojí, alebo v rodine nastala nejaká stresová situácia.
AKO SI VYBRAŤ NOČNÍK?
Keď ste sa rozhodli, že to s učením na nočník už začnete skúšať, vezmite dieťa do obchodu, aby si nočník vybralo samé. Vytvorí si k nemu pozitívny vzťah, čo procesu učenia len a len prospeje. Vybrať si môže podľa farby, rozprávkových hrdinov, v ponuke sú aj nočníky s melódiou. Ak dieťatko preferuje skôr záchodovú misu, vybrať si môže stolček a detskú sedačku (redukciu). Drobec si domov hrdo odnesie predmet, ktorý ho o čosi bližšie posunie k svetu dospelých.
SAMOTNÉ UČENIE NA NOČNÍK
1. Dieťa na nočník posadíme najskôr oblečené, aby sa s nočníkom zoznámilo a nemalo z neho strach. Ak odmieta, s učením ešte nejaký čas počkáme.
2. Po čase dieťatko posadíme vyzlečené, snažíme sa vždy v rovnakom čase, napr. hneď po prebudení. Urobíme z toho niečo ako rituál, zvyk.
3. Dieťatku na nočníku dohovárame a vysvetľujeme, čo od neho chceme a za každý úspech ho pochválime a povzbudíme.
4. Prebaľovanie mokrých plienok by malo byť rýchle a nezaujímavé, neustále dieťatku pripomíname, kde je nočník a že je tu preňho, keď ho bude potrebovať.
5. Musíme mať na pamäti, že aj napriek úspechom sa vždy môže stať dieťatku nehoda, netrestáme ho ani nekarháme, naopak, povzbudíme ho, že nabudúce použijeme nočník. Potom nešetríme radosťou a pochvalami.
6. Aj keď je už dieťa suché po celý deň a chodí na nočník, na noc mu stále dávame plienku. Tento proces úplného "odplienkovania" môže trvať niekedy celé mesiace. Nemusíte mať strach, nakoniec sa dieťatko naučí chodiť na záchod celkom samé, kedykoľvek, aj v noci.
Ak dieťatko dovŕšilo 4 roky a stále potrebuje plienku, poraďte sa o ďalšom postupe s vašim pediatrom. Väčšinou ide o nezrelosť, čo sa však po čase ustáli a dieťa svojich rovesníkov dobehne.
Procesu odplienkovania zdar! :)
Kúpeme novorodeniatko
Pokožka novorodencov a dojčiat je jemnejšia a citlivejšia na vonkajšie vplyvy. Obsahuje tiež viac vody a je priepustnejšia, ako pokožka starších detí, či dospelých.
STAROSTLIVOSŤ O DETSKÚ POKOŽKU
Najmenšie dojčatá sa potia len minimálne. Ešte nedávno sa odporúčalo kúpať novorodenca každý deň, v súčasnosti to však lekári neodporúčajú. Kúpeľ nadmerne vysušuje pokožku dieťatka a pri použití nesprávnych kozmetických prípravkov podráždite jeho pokožku ešte viac. U najmenších dojčiat postačí kúpeľ 2 krát, maximálne 3 krát za týždeň.
Potrebné je však udržiavať v čistote najmä "plienkovú oblasť", aby ste predišli nepríjemným zapareninám. Pri každom prebaľovaní starostlivo očistite všetky kožné záhyby, genitálie i zadoček.
Zdravé dojčatá, ktoré už lozia, prípadne chodia už môžete kúpať aj každý deň, pre mnohé detičky je to príjemný rituál pred spaním. Dobre zvážte, aké mydlá, oleje alebo šampóny budete používať - menej je niekedy viac.
Premazávanie celého tela olejmi alebo masťami je zvyčajne potrebné iba krátko po pôrode, keď je pokožka veľmi suchá a olupuje sa. Neskôr je vhodné mazať iba suché miesta na pokožke. Nadbytočné premastenie kože spolu s prehriatím dieťaťa môže spôsobiť vznik tzv. potničiek a iných kožných problémov dojčiat. Ak má vaše dieťa veľmi suchú pokožku alebo atopickú dermatitídu, poraďte sa o tom, ako sa starať o jeho pokožku radšej so svojím lekárom.
KÚPANIE
Pred plánovaným kúpaním si všetky veci nachystajte vopred. Vaničku si položte na vyššie bezpečné miesto, alebo použite špeciálny stojan na vaničku. Do vaničky pripravte vodu (príjemne teplú, cca 37-38°C), odporúčame použiť teplomer a teplotu vody môžete otestovať aj ponorením svojho predlaktia. Predtým, ako vložíte dieťa do vaničky, očistite mu zadoček. Vo vaničke už začnite tváričkou a pokračujte po celom telíčku, starostlivo poumývajte všetky záhyby. Nie vždy je to pre novorodeniatka príjemné, preto to zbytočne nepredlžujte. Staršie dojčatá si naopak kúpeľ vychutnávajú, ak ich ale ponechávate vo vaničke, či vani dlhšie, dávajte pozor na teplotu vody, aby dieťatko neprechladlo.
Po kúpeli dieťa starostlivo osušte, použite jemnú kvalitnú osušku. Ak použijete prípravky na premastenie kože, naneste ho hneď po osušení, aby sa dobre vstrebali. A už len rýchlo zabaliť do plienky, obliecť, napapať a spinkať ;-)
Obliekame deti do chladnejších dní
Prichádza jeseň a s ňou aj chladnejšie a sychravé dni s premenlivým počasím. Tričká treba odložiť a siahnuť po oblečení s dlhým rukávom, bunde a ostatných teplých kúskoch oblečenia.
AKO ALE SPRÁVNE ODHADNÚŤ MNOŽSTVO A MATERIÁL OBLEČENIA?
Vo všeobecnosti platí, že dieťaťu obliekame vždy o jednu vrstvu viac ako sebe. Vhodné je tiež zvoliť radšej viac tenkých vrstiev, aby bolo dieťatko oblečené "ako cibuľa". Základom pohodlnosti a pohody dieťatka je spodná vrstva oblečenia, ktorá má jednak dobre izolovať a na druhej strane aj dobre sať pot. Materiál musí byť príjemný na pokožku, aby sa v ňom dieťatko cítilo dobre a pohodlne. Pre túto základnú vrstvu je vhodné zvoliť bavlnené tričko či tielko a bavlnené pančušky.
Pre väčšie detičky je vhodné tzv. spodné funkčné oblečenie, ktoré najmä pri hre dobre odvádza pot a dieťatko je stále v suchu. Druhá vrstva oblečenia prestavuje nohavice a mikinku, či svetrík. Opäť ako u predchádzajúcej vrstvy je veľmi dôležité zvoliť vhodný materiál.
Nohavice volíme v chladnejších dňoch teplejšie, zvonku nepremokavé. Vonkajšia vrstva predstavuje nepremokavú bundu, odolnú aj voči vetru. Kvalitné sú softshellové bundy, ktoré neprepustia chlad ani vodu. Zároveň dobre odvádzajú pot a dieťatko má pocit sucha a tepla.
Čo sa týka detskej obuvi, taktiež volíme kvalitnú oteplenú a nepremokavú. Dostupné sú aj oteplené gumené čižmy, ktoré zaručujú sucho a teplo aj v daždi.
Nezabúdame ani na ochranu hlavy, vhodné je zvoliť prechodné čiapky a šály. Kvôli zvýšenej ochrane a bezpečnosti dieťatka nezabúdame ani na obsah reflexných prvkov na oblečení a obuvi.
Ako zistím, že môjmu bábätku nič nechýba?
Priniesli ste si z pôrodnice nádherný batôžtek a celý svoj denný program okamžite prispôsobujete jemu a jeho potrebám. Aj keď spočiatku nemá veľké nároky, o to menej viete rozoznať, kedy mu niečo chýba a máte v hlave plno otázok, na ktoré vám nevie dať odpoveď. Avšak aj napriek tomu, že bábätko ešte nevie rozprávať, vydáva signály, podľa ktorých viete s istotou určiť, či je v poriadku. Prinášame vám zopár najčastejších otázok, ktoré trápia mnohé mamičky. Odpovede na nich vám pomôžu rozoznať, či je bábätko zdravé a či mu nič nechýba.
1. ČO MÁM ROBIŤ, AK JE DIEŤA NESPOKOJNÉ?
Deväť mesiacov je dosť dlhá doba na to, aby si dieťatko zvyklo na váš hlas, ktorý bol v tom období tou najhlavnejšou istotou pre neho. Nebojte sa ho zobrať blízko k sebe, ono zacíti vašu vôňu, cíti váš dotyk a teplo vašich rúk. Ste preňho zatiaľ jedinou bytosťou na svete, ktorú pozná. Preto ak je nespokojné v neznámom prostredí, prípadne pociťuje inú nepohodu, doprajte mu okrem základných životných potrieb aj vašu blízkosť a vzápätí bude po probléme.
2. MÁ DOSTATOČNÚ VÝŽIVU?
Veľa novopečených mamičiek sa bojí, že nebude vedieť odhadnúť množstvo mlieka, ktoré dieťatko dostatočne zasýti. Zaručenou metódou ako mať "srdce na mieste" je počet mokrých plienok denne. Tých by malo byť zhruba 8/za 24 hodín. Mokrá plienka je signálom dostatku tekutín a ak sa zväčšuje aj hmotnosť, buďte nanajvýš spokojná. Dieťatko prospieva tak, ako má a všetko je v najlepšom poriadku.
3. NESPÍ PRÍLIŠ VEĽA ALEBO MÁLO?
Novorodenec denne prespí aj 20 hodín. Neľakajte sa preto, že len čo sa naje, hneď zaspí. Je ešte malinký na to, aby bdel dlhšie ako pol hodinu. Budí sa iba na jedlo. S pribúdajúcim vekom sa doba spánku skracuje, a úmerne rozdeľuje na spánok v noci a zhruba dvakrát denne po dve hodinky. Sú však aj deti, ktorým stačí spať menej. Každopádne si dieťatko postupne zvyká na svoj režim, ktorý by mal tkvieť v pravidelnosti.
4. JE JEHO SLUCH AJ ZRAK V PORIADKU?
Dieťatko spočiatku reaguje len na pohyb, postupne vníma zvuky, tvary a farby. Každý nový mesiac znamená obrovský pokrok v jeho vývine. Očká aj ušká vnímajú postupne viac a viac podnetov a reagujú primerane veku. Budťe spokojná, ak sa dieťatko otáča za zvukmi a pohybom, je to totiž signál, že jeho zmysly fungujú správne.
5. A ČO TELESNÝ VÝVOJ?
Dieťatko postupne objavuje svet okolo seba a v neposlednom rade aj vlastné telo. Mozog dozrieva neuveriteľnou rýchlosťou a dieťatko sa dokáže hýbať čoraz viac. Kým na začiatku nevie udržať ani hlavičku, koncom tretieho mesiaca ju už drží s istotou vzpriamenú. Doprajte mu čas "tréningu", vhodné je dávať ho do polohy na brušku, vtedy si trénuje držanie tela. Prirodzený vývoj zaručuje postupné zapájanie ostatných svalov, ktorých výsledkom je samostatné sedenie a chôdza. Tú väčšina deti zvláda okolo prvého roka. S týmto vývinom ide ruka v ruke aj vývin jemnej motoriky.
Nebojte sa, ak vaše dieťa nespadá do "presných tabuliek", ktoré nájdete na internete. Každé dieťa je iné a má svoje tempo vývinu. Ak je usmiate a spokojné, neznepokojujte sa, že trošku možno zaostáva za svojimi rovesníkmi. Ak však máte akékoľvek pochybnosti, neváhajte sa poradiť s vašim pediatrom.
Detské "šarvátky"
Mamičky starších detí iste vedia, aké rôzne situácie na detskom ihrisku, alebo v detskej izbe môžu nastať. Detičky objavujú svet a začínajú vnímať svoje teritórium a objavujú svoje "vlastníctvo". Svoje hračky mnohokrát nechcú nikomu požičať, bijú sa, a mamičky sa za ich správanie hanbia. Nie všetky deti sú však také, mnohokrát vidíme v ich správaní pravý opak. Psychologička tvrdí, že vo veľkej miere za to môže výchova, aj keď si treba uvedomiť, že toto správanie je len dočasné a dieťa z toho čoskoro "vyrastie", preto ani v jednom prípade neprepadnite panike.
PODELIŤ SA S MIEROU
Deti odmalička vnímajú svojich najbližších - rodičov. Nemajú iný príklad, len opakovať to, čo vidia na rodičoch a pretransformovať si to do svojej mysle. Ak ukazujeme dieťatku odmalička, že nemáme problém podeliť sa s hocičím, bude to po nás opakovať. Je dobré deti vodiť k iným deťom a ukazovať im hračky ostatných detí. Rýchlo pochopia, že ak sa chcú pohrať s cudzou hračkou, musia požičať aj svoje vedierko, či vláčik a po chvíli si hračky vymenia. Existujú však aj opačné prípady, keď si, na prvý pohľad, deti vôbec svoje veci nevážia a všetko rozdajú. Nebojte sa, ide tiež len o dočasný jav a nenápadným zásahom a usmernením dospelých sa toto správanie pomaly vytratí.
BUĎTE SVOJIM DEŤOM PRÍKLADOM
Tak, ako aj v mnohých iných oblastiach, aj tu platí zlatá stredná cesta. Ak dieťa javí známky agresivity a nechce sa s nikým podeliť, stačí len vyčkať a ísť dieťatku príkladom. Poprosiť a poďakovať sú naozaj zázračné slovíčka a pokiaľ ich budeme aj my používať čo najčastejšie, deti to veľmi rýchlo "vstrebú" a stane sa to ich súčasťou. Budú mať množstvo kamarátov a vy si nebudete musieť lámať hlavu nad ich správaním.